Rendy
Túžila som po psíkovi, s ktorým by som sa venovala agility. Keďže vtedy mi učarovalo plemeno bradáčov a kamarátka mala náhodou šteniatka, rozhodla som sa kúpiť si malého čierneho bradáča. Bola som sa pozrieť na šteniatka a najviac sa mi zapáčil jediný pes medzi šteniatkami- Rendy. Viete ako sa hovorí, že psík si vás vyberie? Tak tento na mňa celý čas ani nepozrel a venoval sa svojim záležitostiam... Čakala som a čakala, až som si 26.7.2005 zobrala Rendyho domov. Stále spinkal medzi poduškami a za mamičkou a sestrami vôbec neplakal. Asi tušil, že mu u mňa bude dobre :)
Na cvičák sme začali pravidelne chodiť od malička. Keď podrástol začali sme aj cvičiť. Agility ho chytilo a s radosťou hopkal a poskakoval. Čas na oddych využil na hru s inými psami. Mal kopec energie (a ešte aj má). Doma kúsal a okusoval všetko čo mu neutieklo a ešte aj to čo utekalo naháňal ( napr. Pegyho uši, sliepky, zajace).
Z malého šteniatka vyrástol dlhonohý čert. Niekedy dosť svojhlavý, no napriek tomu veľmi učenlivý, inteligentný a temperamentný. Jeho živosť ma niekedy privádza do zúfalstva, no vie sa aj pritúliť a pokojne, potichu spinkať. Rád pozoruje z okna ulicu a keď sa mu niečo nezdá rozšteká sa a nedá sa utíšiť. Renďák nám trošku vyčnieva zo štandardu plemena ale to zrejme nie je nič nezvyčajné keďže nemá papiere. Aj tak mám rada jeho pravé uško, ktoré stále nosí na bok a páči sa mi jeho biela škvrna pod krkom v tvare šípky. Je jednoducho jedinečný a môj :)
